Obzretie trénerky

Sandra Hölzl, z jubilejnej knihy „50 rokov UKJ Bruck/Leitha“

Chcela som napísať krátku správu. O tom, aké to je prevziať „bandu“ detí, vyformovať z nich tím, roky sa o nich starať a nakoniec spolu s nimi nastúpiť do ženskej ligy. Zaujímavé roky – nielen z basketbalového hľadiska. Doučovateľka, poradkyňa v záležitostiach srdca, mediátorka sporov, šoférka, psychologička atď. – škála mojich „služieb“ bola široká.

Pri prehrabávaní sa v mojich záznamoch mi do rúk padol list môjmu vtedajšiemu mládežníckemu tímu, ktorý toto obdobie opisuje najlepšie a ktorý by som vám, milí čitatelia, nechcela zatajiť:

»Drahý tím!

Ako mladá 16-ročná som začala odovzdávať svoje basketbalové vedomosti vám. Snívala som o samých talentoch, ktoré by pod mojimi krídlami vyrástli na veľké hviezdy, o mnohých víťazstvách a tituloch, pohároch a poctách. V každodennom živote som potom mala čo robiť s lenivými a usilovnými, pokojnými a temperamentnými, pozornými a nezaujatými, bežecky zanietenými a neohrabanými, tichými a drzými deťmi.

Tu by som sa chcela poďakovať predovšetkým svojim kolegom a všetkým členom klubu, ktorí ma vždy skvele podporovali. A ďakujem vašim rodičom, ktorí mali vždy plné pochopenie pre moje niekedy zložité situácie a boli kedykoľvek tu pre vás aj pre mňa.

Počas nášho spoločného pôsobenia nás mnoho hráčok opustilo a len tvrdé jadro, z ktorého sú dnes už mládežníci, vydržalo spolu. Prežili sme ťažké časy, poznačené trpkými prehrami, skľúčenosťou a konfliktmi v rámci tímu. Potom tu boli veselé sústredenia a moje skvelé narodeninové oslavy, po ktorých nasledovalo nešťastné 4. miesto na majstrovstvách Rakúska (ÖMS).

Sezóna 1996/97 bola naším veľkým prelomom: Dievčenská mládež získava titul vicemajsteriek krajiny! To znamená koniec dlhého obdobia sucha, pretože už 10 rokov žiadny ženský mládežnícky tím klubu nedosiahol ani zďaleka tak dobré umiestnenie.

Chcem vám však nielen zagratulovať, ale aj poďakovať – vám. Vám, vďaka ktorým sa stal skutočnosťou sen, ktorý som mala ako 16-ročná.«

Tento list som napísala v roku 1997. Medzitým som so svojimi bývalými zverenkyňami absolvovala už tretiu spoločnú sezónu v ženskej lige. Vznikli priateľstvá, ktoré už človek nechce stratiť. A s dvoma deťmi z našich radov sme už dokonca zabezpečili basketbalový dorast!

Sandra Hölzl