Spomínam si…

z jubilejnej knihy „40 rokov UKJ Bruck/Leitha“

Othmar Schwarz

…že kráterovitú krajinu na dvore farskej budovy nemohla pokaziť naša radosť z povolenia zriadiť basketbalové ihrisko.

Od istého pána Nikkiho sme sa dozvedeli, kde v cukrovare dostať dobrú zeminu ako násypový materiál. Za 50 grošov za kus nám jeden starožitník v starom meste požičal staré cementové vrecia, v ktorých sme potom zeminu tajne prehadzovali cez múr farského dvora, inak by sme sa len ťažko dostali popri prísnej domovníčke, pani Biriczovej.

Spoločnými silami bolo ihrisko čoskoro hrateľné a my sme sa vznášali v pocite radosti zo života, pretože začiatkom 50. rokov existovalo len málo možností na zmysluplné trávenie voľného času.

Johann Pinter

…že sme sa my chlapci poznali zo skautingu a zo strednej školy a vytvorili sme partiu, v ktorej sme sa cítili dobre.

Teraz sme mali ihrisko, videli sme vo Viedni Harlem Globetrotters a dokonca sme vlastnili aj brožúrku s pravidlami. Ale naozaj HRAŤ nás naučili na sprostredkovanie kaplána Weilera a Friedricha Kocha, neskoršieho prezidenta zväzu, GUMPENDORFEROVCI.

Cez víkendy sme odohrali veľa priateľských zápasov, buď v Brucku alebo vo Viedni. Boli pre nás tými najlepšími učiteľmi a základom pre náš klub KSV Bruck an der Leitha.

Ernst Saibl

…že kvôli malým rozmerom dvora farskej budovy viedla postranná čiara tesne popri búde psa pani Binzovej. Pretože sa nedalo vždy vedieť, či je „Tschiwi“, táto náladová malá beštia, v búde alebo nie, stávalo sa, že nejeden hráč inštinktívne urobil oblúk takmer do stredu ihriska, podľa hesla – istota je istota.

Rudolf Klein

…že som sa kedysi konca tréningu mužov nevedel dočkať. Pretože potom som sprevádzal hráčov do „Grüner Kranz“, kde nám dedinský hostinský často pripravil tucet alebo dva palaciniek – tenké ako papier, plnené marhuľovým džemom.

Počas takýchto večerov sa preberali aj aktuálne klubové záležitosti. Keď išlo niekedy do tuhého, Bernd Mader zdôrazňoval dôležitosť súdržnosti v klube dodatkom „musí sa to urobiť tak alebo onak, pretože palica je palica“.

Dnes sa neubránim úsmevu, keď vidím mládežnícke tímy, ktoré sa na začiatku zápasu stmelia formulou „Da Stob ist da Stob“.