História

Hneď v prvom roku existencie sa podaril dvojitý zásah: Muži aj ženy sa v roku 1955 stali majstrami Dolného Rakúska (NÖ Landesmeister). Predovšetkým ženy dominovali basketbalovej scéne v Dolnom Rakúsku. Anny Siegl, neskôr manželka Prof. Hajdu, mala zásadný podiel na štyroch majstrovských tituloch v rade (1955 – 1958). Ale aj muži priniesli v roku 1959 do Brucku druhý majstrovský titul.

Spomínam si…
Kaplán Rudolf Weiler

V roku 1970 sa názov klubu opäť mení: Z UKJ Bruck/Leitha sa stáva Union Eisen Gur Bruck/Leitha. Nový sponzor prináša šťastie: Muži v roku 1971 opäť postupujú do Landesligy a v roku 1975 pod vedením trénera Ing. Paula Mayera stoja znovu na najvyššom stupienku víťazov. Pri tom boli: Ernst Heissenberger, Helmut „Nessi“ Nejeshleba a Manfred Lohr. Zaskveli sa aj juniori – a to rovno dvakrát: V rokoch 1974 a 1975 sa stali majstrami Dolného Rakúska.

V týchto rokoch dochádza k niekoľkým zmenám na čele klubu. Po viac ako 17 rokoch vo funkcii predsedu odovzdáva Prof. Josef Hajda v roku 1971 žezlo najprv Ing. Paulovi Mayerovi, o dva roky neskôr sa však vracia späť. Od roku 1975 potom vedie osudy klubu predseda Wilhelm Meissel, pričom klub vstupuje do ďalších rokov s novým sponzorom – a novým názvom: UKJ Demeter & Bogoly Bruck/Leitha.

Predseda Wilhelm Meissel

V roku 1981 stoja naši chlapci – dorastenci – na štátnych majstrovstvách na samom vrchole a získavajú zlato… prvýkrát…

…pretože v roku 1982 sa im tento kúsok ako čerešnička na torte podarí hneď druhýkrát. Hviezdnym hráčom je Lucas Hajda.

Bolo len prirodzené, že tieto úspechy vzbudili záujem veľkých klubov o naše talenty. Po Helmutovi Nejeshlebovi, ktorý prestúpil do Staatsligy A už v roku 1980, „stráca“ Bruck v roku 1983 svoj najväčší talent: Lucas Hajda dostáva príležitosť hrať v Bundeslige A. V roku 1985 ho nasledujú Georg Siegl a Otto Heissenberger, ako aj Annabel Hajda a Margot Mayer.

Kariéra Lucasa Hajdu
Príbeh rodiny Hajda

V mládežníckom sektore však bruckí basketbalisti zostávajú na víťaznej vlne a vybojujú si ďalší titul vicemajstra štátu v kategórii žiakov.

V roku 1984 vzniká hobby tím, aby mali aj neaktívni hráči možnosť zostať pri lopte. Táto ponuka sa od začiatku stretáva s obrovským záujmom.

Paul Mayer o hobby tíme

A v roku 1984 prichádza do basketbalového klubu v Brucku ďalšia inovácia. Vďaka dobrým kontaktom Paula Mayera sa v Güssingu podarí zorganizovať prvý tréningový kemp pre naše mládežnícke talenty a má taký veľký úspech, že sa v nasledujúcich rokoch niekoľkokrát opakuje.

Paul Mayer o tréningových týždňoch 

Športovo to v roku 1991 opäť funguje vynikajúco: Tím MU14 sa stáva majstrom Dolného Rakúska, muži II víťazia v 1. Klasse a muži obhajujú titul vicemajstra Dolného Rakúska. V ďalších rokoch však športový vývoj stagnuje do takej miery, že sú potrebné štrukturálne zmeny. Pod vedením koordinátora Ing. Paula Mayera je mládežnícky úsek nanovo vybudovaný a vďaka vyškoleniu 5 trénerov na inštruktorov disponuje ešte väčším know-how.

Práca s mládežou naberá na intenzite, no veľké úspechy zatiaľ neprichádzajú – aj preto, že chýba podpora zo školského sektora. Basketbal v týchto rokoch nehrá rolu ani na BG/BRG, ani na základných školách (Hauptschulen).

Svetlý moment však prichádza u mužov. Po ročnej prestávke vstupuje Bruck opäť do majstrovskej súťaže s vlastným tímom – hoci v kádri figurujú aj traja hráči zo žiackeho družstva. Hráčom a trénerom je známe meno: Robert Krakhofer jun.

 Vrcholom jubilejného roka 1994 sú športové aktivity v rámci osláv. Na hlavnom námestí v Brucku sa koná turnaj Nike Air Basketsports Turnier s 300 hráčmi a hráčkami a 25. októbra nastupuje mužský tím na priateľský zápas proti niekoľkonásobnému rakúskemu štátnemu majstrovi UB Möllersdorf s bývalým hráčom Brucku Lucasom Hajdom.

V roku 1995 dosahuje počet členov 123, pričom dôraz sa naďalej kladie na mládež, pre ktorú sa nešetrí úsilím. Pod vedením Johanna Kranabetera sa v lete organizuje tréningový kemp v Güssingu. Zúčastňuje sa ho 25 dievčat a chlapcov, ktorým sa venujú renomovaní tréneri.

V roku 2001 pôsobí v klube 131 aktívnych hráčov, z toho 90 v mládeži. Napriek tomu sa z dôvodu priúzkeho kádra nedarí prihlásiť ženský tím. Je to trpká správa, najmä ak si spomenieme na úspešnú históriu ženského basketbalu v Brucku.

Píše sa však aj história v pozitívnom zmysle: Helmut Nejeshleba prichádza v sezóne 2000/01 s podnetom na vytvorenie klubového loga a výbor návrh jednomyseľne schvaľuje.

Zrodili sa FOXES!

Športovými vrcholmi roka 2001 sú titul vicemajstra Dolného Rakúska pre tím mužov a dve odvážne vystúpenia oboch tímov U12 v pohári Union-Cup. Chlapci končia na 4. mieste, dievčatá sa dokonca prebojujú na pódium a získavajú bronz.

Chlapcom sa o rok neskôr podarí husársky kúsok a pod vedením trénera Franza Gorgosilicha privážajú Union-Cup do Brucku. Najlepším strelcom je Lukas Gorgosilich s 32 bodmi, Philipp Schenzel si pripisuje 11 bodov.

Sezóna 2003 štartuje dobrými správami: Opäť máme ženský tím, ktorý hrá pod vedením trénerky Sandry Hölzl v Landeslige. Na valnom zhromaždení v apríli dochádza k výmene na poste predsedu. Wilhelm Meissel po 28 rokoch odstupuje zo svojej funkcie a odovzdáva vedenie klubu do „mladších rúk“. Za nového predsedu je jednomyseľne zvolený Otto Heissenberger. Wilhelm Meissel je v rámci oslavy ukončenia sezóny vymenovaný za „doživotného komisára“ (Lifetime Commissioner).

Predseda Otto Heissenberger

Športovo sú v roku 2003 najúspešnejšie naše dievčatá okolo Theresy Grath a mužský tím pod vedením trénera Helmuta Nejeshlebu. 

V roku 2004 sa klubu UK Opel Bogoly Bruck darí postaviť 10 basketbalových tímov vo všetkých vekových kategóriách. Klub však trápia finančné problémy, pretože dodatočné náklady na haly a dopravu je čoraz ťažšie pokryť. Najväčší úspech roka dosahujú prípravkári U10, ktorí oslavujú 20 víťazstiev v sezóne a na najvýznamnejšom turnaji v Rakúsku obsadzujú 2. miesto.

Skvelé výkony podáva aj mládežnícka hráčka Theresa Grath, ktorá je povolaná do národného tímu a na medzinárodnom turnaji v Žiline zaznamenáva najviac bodov (95!).

Na oslave ukončenia sezóny oslavuje viac ako 150 basketbalistov a basketbalistiek a vzniká historická „fotografia štyroch predsedov“.

Na chlapčenskú mládež Foxes sa dá spoľahnúť aj naďalej. V roku 2011 predvádzajú tímy MU10, MU14 a MU18 fantastickú víťaznú šnúru – mladíci vyhrávajú viac ako 20 zápasov za sebou. Najmä v MU18 dorastá veľmi nádejná generácia hráčov, ako Max Heissenberger, Pezi Hofbauer, Alex Koch a Tobi Hofstetter. Aj tréner mužov Thomas Kopecky už vsádza na týchto mladých dravcov.

Aké sľubné vyhliadky má táto nová generácia Foxes, dokazujú v roku 2012 na majstrovstvách Rakúska v 3×3 basketbale. Spomínaní štyria juniori Foxes víťazia v semifinále nad Vienna Timberwolves a až vo finále podľahnú Oberwart Gunners. Foxes senzačne získavajú striebornú medailu a Pezi Hofbauer zanecháva taký skvelý dojem, že ho Timberwolves onedlho angažujú do svojho tímu.

V radoch Foxes však na svoju veľkú chvíľu čakajú už ďalšie talenty, ako napríklad v roku 2014. Tím U12 s reprezentantom Jakobom Lohrom a Sophie Pirchner (rovnako v mládežníckej reprezentácii) získava titul majstra Dolného Rakúska. O rok neskôr – s hráčkou Bundesligy a americkej univerzitnej ligy Viki Trailovic – získava U12 striebornú medailu.

No aj mužský tím neochvejne pokračuje v ceste mladosti a budovateľská práca konečne prináša prvé ovocie. V roku 2015 získavajú Foxes pod vedením trénera Otta Heissenbergera majstrovský titul v 1. Klasse – prvý zo štyroch titulov v rade.

Mimoriadne ocenenie získavajú Max Heissenberger a Sophie Pirchner, ktorých noviny NÖN zvolili za športovca a športovkyňu roka 2014. Max získava tento titul v roku 2015 dokonca druhýkrát. 

To, že Foxes ukazujú plné nasadenie nielen na palubovke, ale angažujú sa aj sociálne a integračne, je samozrejmosťou. V organizácii Lebenshilfe Bruck sú naši malí aj veľkí basketbalisti a basketbalistky vždy vítanými hosťami.

V rokoch 2020 a 2021 je klubový život aj súťažné dianie pre koronu pozastavené. Napriek tomu je dôvod na radosť. Vďaka Jakobovi Lohrovi – medzitým pôsobiacemu vo Vienna Timberwolves v Bundeslige – sa po dlhom čase opäť hráč z radov mládeže Foxes prebojoval do rakúskej mužskej reprezentácie. V auguste 2021 zažíva svoj debut v červeno-bielo-červenom drese.

Po korone nie je jasné, ako to bude s Foxes pokračovať. Vrátia sa deti a mládež po dlhej pauze do športových hál? Neistota je však neopodstatnená. Štart v prvých týždňoch s malým počtom hráčov a hráčok síce začína kostrbato, no napokon klub zažíva obrovský záujem. Športové úspechy v podobe medailí zatiaľ nie sú na obzore, no samotný fakt, že sa opäť trénuje v plných halách, je pre trénerov dostatočnou motiváciou.

Mužskému tímu padol návrat vďaka stabilnému zloženiu mužstva podstatne ľahšie. Hneď v roku 2022 sa stávajú opäť majstrami v 1. Klasse a v roku 2023 senzačne obhajujú triumf v pohári. Final Four sa koná pred rekordnou kulisou v domácom Fuchsbau. Semifinále proti BK6 vyhrávajú Foxes mimoriadne tesne 87:85 vďaka víťaznej strele s klaksónom (buzzer beater) od Alexa Kocha. Finále proti Tullnu takisto nie je nič pre slabé nervy – cez polčas Foxes prehrávajú, no napokon si zaslúžene berú víťazstvo.

Ale aj v mládežníckom sektore sa veci pomaly opäť rozbiehajú. V rokoch 2023 a 2024 zbierajú tímy MU12 a MU14 hneď tri strieborné medaily na krajinskej úrovni. U dievčat je potrebné na budovanie o niečo viac času, zatiaľ je na scéne len jeden tím – WU12 – s mnohými nováčikmi. 

V roku 2025 oslavujú Foxes prvý titul majstra Dolného Rakúska po korone: Tím MU14 dominuje vo Final Four a jasne víťazí v oboch zápasoch, finále proti Tullnu sa končí výsledkom 47:28.

Aj dievčatá, ktoré v roku 2025 nastupujú už s dvoma tímami, zaznamenávajú prvé hmatateľné úspechy. WU14 končí súťaž ako najlepší dolnorakúsky tím, no z dôvodu pravidla a.K. (mimo súťaž) nemá nárok na účasť na Final Day. Zaslúženú medailu – striebro – si však vybojujú na majstrovstvách Dolného Rakúska v 3×3 basketbale v Stockerau.

Cenný kov opäť získavajú aj chlapci z U12, ktorí tentoraz vybojujú bronz na Final Day a oslavujú ho spolu s trénerom Robertom Krakhoferom jun.