Rudi Klein

Nekrológ na pamiatku Rudiho Kleina zostavili Heidrun a Paul Mayerovci spolu s priateľmi z mladosti a známymi.
Klein Rudolf – jeho priatelia ho volali Rudi alebo Rochus.
Bol skutočným dieťaťom mesta Bruck an der Leitha. Narodil sa v roku 1938, vyrastal na Tegetthoffgasse, žil na Tegetthoffgasse, zomrel na Tegetthoffgasse.

Rudi trpel celý život chronickým ochorením nôh. Ale, a to bolo pozoruhodné: Nikdy nedal najavo svoje postihnutie a nikdy sa naň nesťažoval.
Už ako žiak na základnej škole a neskôr na reálnom gymnáziu bol vždy považovaný za „jedného z nás“. Len proste nemohol tak dobre chodiť.
Rudi zmaturoval v roku 1957 a o niečo neskôr nastúpil do finančnej služby v Brucku, kde pracoval až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1999. Jeho zdvorilosť a ochota pomôcť ako úradníka na úrade pre rodinné prídavky bola povestná a oceňovali ju v celom okrese – aj mnohí zahraniční pracovníci –. Z tohto obdobia mu ostala telefonická pozdravná veta: „Rudolf Klein – čo pre vás môžem urobiť?“
O jeho ďalších aktivitách by sa dala napísať kniha. Na tomto mieste spomenieme len niekoľko z nich:
Bol zakladajúcim členom legendárneho klubu mládeže Grenzlandjugend v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch, prevzal na viac ako 30 rokov v basketbalovom klube UKJ-Bruck/Leitha – funkciu pokladníka a zapisovateľa pri mnohých zápasoch mládeže.
Pôsobil ako zvolený člen obecného zastupiteľstva v Brucku, okrem toho bol desaťročia predsedom Bruckého zväzu obetí vojny a nevidiacich. Rudi bol rovnako aktívny ako zakladajúci člen Bruckých hobby umelcov a partnerského spolku BRUCK – BRUCKMÜHL. Popri tom niekoľko rokov viedol kurzy maľby na sklo a sedliackej maľby. Týchto kurzov maľby na sklo som sa mohla (Heidrun Mayer) zúčastniť a vďaka tomu som Rudiho lepšie spoznala. Bol šťastný, že to, čo zažil a naučil sa počas niekoľkoročných letných kurzov v kláštore Geras, mohol odovzdať ďalej záujemcom. Vrcholom a záverom bola malá výstava v novom dome skautov. Hrdo sme si vešali naše žiariace obrazy, až kým sme nevideli, čo vybalil Rudi! Náš tichý, vždy nápomocný učiteľ nám nikdy neukázal svoje vlastné diela! Až teraz sme spoznali jeho majstrovstvo.
Ak ste Rudiho stretli v nasledujúcich rokoch, bol zdvorilý, trpezlivý, dával tipy na zaujímavé výstavy, ale pôsobil uľahčene, keď došlo na lúčenie. Vyprchala dôvernosť alebo sa mu vtedy už ťažko stálo a túžil po svojom aute a pokoji?
Bol však aj vítaným stálym hosťom v bývalej kaviarni Nakowitsch, v mladosti rád hrával žolíky a až do vysokého veku bol vášnivým filatelistom.
Jeho najväčšou láskou však bol vlastivedný výskum.
Rudolf Klein pedantne zbieral všetky historicky relevantné informácie o meste a okrese Bruck a. d. Leitha a v priebehu rokov si vytvoril pozoruhodný kartotékový archív a vybudoval malú, kvalitnú knižnicu kníh a publikácií týkajúcich sa okresu Bruck. Vďaka tomu sa stal pre mladých študentov vyhľadávaným partnerom na rozhovory a pokladnicou vedomostí.
Rochus skoro stratil matku, roky sa staral o svojho otca, príliš skoro stratil aj svojho jediného brata. Aj kvôli svojmu postihnutiu zostal slobodný a nemal deti.
Rudi bol nábožensky založený človek a pravidelne chodil do kostola.
A určite bol často veľmi osamelý!
A napriek tomuto osudu zostal na verejnosti zdvorilým, priateľským a nápomocným človekom. V posledných rokoch bol viac-menej pripútaný na lôžko a chcel mať málo kontaktu s okolitým svetom. Doma sa však opatrovateľky Magdalena Valkova a Helena Federkova – matka a dcéra – posledné roky nielen obetavo a odborne veľmi dobre starali, ale podarilo sa im v dome Kleinových vytvoriť aj rodinnú atmosféru. Takže osud to s ním v jeseni života myslel ešte dobre.
V posledných rokoch môj manžel Paul (Mayer) pôsobil ako integračná postava medzi malým a pokojným domom na Tegetthoffgasse a záležitosťami vonkajšieho sveta.
Rudi zomrel ráno 10. júna 2015 na zlyhanie srdca.
Takto sa lúčime, ale nie bez toho, aby sme mu poďakovali v mene všetkých, ktorí ho poznali a ktorým urobil niečo dobré.
Rudi je teraz v cieli.
Nech mu Pán dopraje večný odpočinok.